Zuza Brliťová
wallpainting‚ portraits‚ hand made toys |
|
portraits
acrylic 60cm x 40cm
acrylic 70cm x 50cm
acrylic A3
wall painting for kids
wallpainting kid´s room - Bob the builder, Mickey mouse and Postman Pat
kid´s room 2
Bambie, kids room, 3m 
Nástenné maľby - SMŠ Lienka, BA
stena cca 3,5 x 2,5 m
Nástenné maľby na tému Pirátsky ostrov - Jazyková súkromná materská škola Wonderland, Bratislava
MŠ, BA
Nástenné maľby na tému Unesco a škola na ZŠ M. R. Štefánika, Grossslingova ul., Bratislava Na predstavu - táto jedna stena má vyše 6mx3,20 Problematické boli 1,3 m vysoké olejovou farbou natreté drsné hrudkované sokle a drevené radiátorové kryty, ale nejko som sa snažila s tým popasovať, aby to bolo čo nejnenápadnejšie
Ukážky
portraits
family portraits
hand made toys
RUŽOVÉ PREDSTAVY
Ponorená do coly
s utopenými muškami
Naleteli sladkej rozprávke
Vleteli priamo do krajiny zázrakov
Idealistky!
Ešte sa trepú
s protézou (bez)nádeje
zachytia sa
nití z ružových predstáv
driapu sa z hustej reality
aby sa ešte posledný krát nadýchli
priezračného čistého vzduchu
AKO SA VLNÍ
Ako sa vlní vietor
ako ochladzuje
ako zohrieva
ako zamrazí
bez ohľadu na čas
nezamraziteľný teplý dych
Ako sa vlní voda
ako nadnáša
ako ponára
ako unáša
bez vidiny pevniny
točí vlna nepotrebný dych
Ako sa vlní túžba
ako sa nedá zastaviť
ako hltá po vzduchu
ako len blúdi slepo po nociach
bez domova sa schúli v podchode sna
v tme si vytvorí obrysy vzdychu
Ako padajú listy
Ako ich unáša vietor
Ako sa vlnia na vode
Ako letia do vetra
uzavreté spomienky
s túžbou po nových
Ako sa pletú korene
Ako sa plazia do výšin
Ako vrastajú do zeme
Ako predznačia jednu z ciest
v križovatkách vízií
chaoticky spletených v labyrinte možností
Ako sa vlní nádej
ako zotrváva
ako vydýchne
ako sa nadýchne
HĽADÁŠ
Čakáš
hľadáš stále čosi stále
túžiš
túliš si krásu s láskou
sedíš
smedíš po dokonalosti
vieš
znieš ako klišé
formuješ
deformuješ na opak a paródiu
počúvaš
spievaš len smutnú melódiu
hovoríš
tvoríš len slová s neviditeľnými titulkami
myslíš
vlastníš len prázdnu sebaľútosť
ILÚZIE
Nekonečné ilúzie
Potupa platonickej nádeje
Psy pre smiešnu dobrôtku
staviace sa na zadné
Nekonečné ilúzie
V nich iracionálna hmla
kyslo ponižuje
Nekonečné ilúzie
Ani mínové pole
ich nezabije
aj keď bežia besne
vyhnú sa koncu tesne
Nekonečné ilúzie
krútia psom
aj keď cez bolesti
ich chvosty
krivé
HUDBA
Znela hudba
vetru sa podmaňovali vlasy
všetka špina uletela
steblá v poli
sa klaňali pred nohami
až sa unavili z toľkej záťaže
bavlnené lúče kotúča
mäkkúčko hladili
a pamätníky stromov
len hrdo / pohŕdavo stáli
a prizerali sa malichernej malosti
zo svojho širokého obzoru
DNA
Ľudia zmizli v mysli
ostala stála samota
Motá sa vlnami
extázy a dna
DNA zotrvá
na základoch ľadu
cynizmu
Nech sa rozbije pod horúčavou ladného kladu
a črepiny šťastia
nech porežú každého z nás
Zimu múz
škrtí neistota
To tá zákerná
keď na hlave
chce vidieť korunu
Ranu zapáli
záblesk iskry
Kry Mojžišovej zmluvy
horia bez tabule
so zákonmi desatora
V to ráno
nohy stúpia do prázdna
a DNA chce zmeniť prístupy
Nech stúpia na cestu po etike
Nech nepočuť tikanie
šprintujúceho úsilia
Nech sa nájde chýbajúce koliesko
troch lieskových orieškov pre Popolušku
BYŤ
Byť a civieť
Pozerať na neúplné nikam
a chcieť za úplným niekam
Byť tak nemohúcne a pritom sa pohybovať
Byť a nemôcť ísť nikam
a chcieť niekam
a nevedieť kam
Klam niečoho vzdialeného
Dosiahnuteľného?
Klam – tam skrytý večne
v nekonečne
s vyrytými pečaťami dostupnosti
bez cnosti
Byť a vždy sa len priblížiť
a žiť z ilúzie blízkosti
a kosti cítiť ľadové
z nenaplnenosti
Vždy sa už – už dosiahnuteľné(?) zreteľne vzdiali o krôčik
a oči sa znovu stanú krátkozrakými
Byť až kým sa objaví cnostná dostupnosť
Zlosť sa zrodí
pre stálu neúplnosť
a novú vzdialenosť
Zabiť túto absurdnosť
a jednoducho byť
KLBKO
Keby sa tak klbko
ktoré sme uvili už nerozmotalo
keby sa tak z toho nášho klba
neuštrikoval
len fádny sveter
SPRÁVNY SVETER
Štrikujte len slušivý svetrík
Taký podľa časopisu:
„Norma na akosť správania“
Svojhlavé vzory?
Vylúčené!
Vybočíte z riadku hladko na obrátko?“
Nevhodné!
Budete vypáraní a opravení
na správne hladko!
A tak sa pekne poukladáte
všetci podľa IN módy
do komínkov
jeden vedľa druhého
NITE
Motajú sa nite, čo spájajú srdce s rozumom
Zaplietli nás do nepriehľadnej spleti
a zviazali hodnoty do neúprimnej grimasy
Sme karikatúry toho, čím sme chceli byť
Pochodujeme po preplnenej dráhe
podľa paragrafu systému bez jadra dobra
veď už dávno sa stratil princíp víťazstva z rozprávok
STÁDO
Ako ovečky sa pasieme
Jedna vedľa druhej, druhá vedľa prvej
sa trasieme o miesto na paši
Všetky si spokojne stojíme, keď máme čo žrať
S pretvárkou prežúvame holé vety
v pohodlnej póze v malej ohrádke
si zvykáme na všetko
až sa ohrádka stane celým svetom
a strachuje sa otočiť na stračej nôžke
Vystaviť pevnosť búrke i slnku
Spláchnuť pavučiny dažďom
Nadýchnuť sa voňavej dúhy
Prebudiť Šípové Ruženky
fackou princov netušených mravov
Ako ovečky si v húfoch groteskne klusáme
Jedna vedľa druhej, jedna druhú mlsáme
Chceme Ho dobehnúť
pritom ale prešľapujeme na stacionárnom bicykli
VYRÁŽKY
Sny sa okresali do úplne inej podoby
Nádoby plné kvetov zhnili do smradľavého predpísaného: „Musíš!“
Tajomný poklad ukradli z vrecúška snov
Zmätok v hlave sa ustálil rezignáciou
Kvietok v tráve sa ukryl pod tvrdými podrážkami
utápaný častými zrážkami
sa dusí narážkami na vlastnú identitu
Tvár pokrytá vyrážkami zo skutočnosti
sa tvári strnulo
tak, ako sa patrí
Niečo sa minulo
Niečo, čo voňalo hĺbkami a výškami, vášňou a mníškami
ZABEHANÉ KOĽAJE
Stupne šedi postupne uväznili farebný kruh
až ho premenili na svoj druh
Dusia sa protipóly
zostáva len chladný povrch roviny
a pocit viny
zo zahubenia všetkého pravého
Má niekto ho právo mať?
No potom príliš nevyčnievať!
A kto sa má na tom podieľať?
Na zabíjaní driny - zachovať si schopnosť vzlietať?
Stihnúť sa ponoriť potrebne hlboko
a dokázať vyskočiť dostatočne vysoko
Unikni zo zabehaných koľají!
Unikni z predpísaných nití tratí!
Unikni z vlaku, ktorý má priamy smer!
Unikni z vlaku, na ktorý si nastúpil spolu s davom, lebo inak si nemohol!
Otvor si okno a vyskoč v rýchlosti, i keď sa doráňaš!
Možno sa konečne ocitneš na rozľahlej slobodnej lúke a rany sa zahoja
Rozložíš sa na najmenšie kúsočky a odhalíš nitky nahoty
A zrazu budeš môcť všetko robiť úplne inak
a nastúpiš už len do vlaku s tvojim menom!
SPOMIENKY
Steblá trávy
šteklia oči
čo číhajú
po štekajúcich spomienkach
Keď ma zaachkanie pri divých divoch tvojich prstov
sto krát presviedčalo
o existencii neba
o nekonečnom zastavení času
Keď som ťa
prikryla vlhkou vôňou
a ňou ťa privábila do všetkých skrýš
Rýchlo sa pritúľ
a túlaj sa až do svitania
aby nás prebdela nôcka tajná
a uspala ranná rosa chladná
Vtedy raz Dohrala kapela pozreli sme na seba je čas konca
Lietali sme celkom mimo a boli spolu podozrivo
Ruka v ruke sa potácali mestom a kukali na seba len jedným gestom
Spolu sme sa vracali do raja tu, kdesi preč kde neuhasína reč
Celkom sami tam, na našej planéte kde bolo všetko jedno
Kde sa všetko patrilo
kým víno nevyprchalo čo treba rýchlo doliať
len už kapela dohrala
Kráča po mesačnej krajine
Zastretá hmla ťaží lono v hlbinách
Púštna búrka dusí hrdlo k mdlobám
Zarosená vidina si myslí sen
Ružová sčernela nastal deň
............................
Vyper
...
Nedajú sa vyprať myšlienky? A vyžehliť všetky omyly?
...
Vypustím vodu z plnej vane voda už chladne a ja sa nudím mrazí ma sedím tu voda sa valí do kanála
...
Všetko to vzniklo iba z mála párkrát kdesi v posteli po víne sme sa pozreli ako sme boli stvorení
.....................
pochodujú pandrláci v podivnom matrixe stavajú ôsmy div sveta matériu
pre mini deti - do časopisu Včielka
Keď sa vo vlnách zlatá rybka ligoce
a morský vetrík ti uška šepoce,
spomeň si rýchlo na prianie veliké, ktoré máš hlboko v hlávke ukryté.
„Rybička, rybka, rybička, splníš mi prianie zo sníčka?
Včera sa mi prisnilo, keď sa už vonku zotmelo,
ako k nám ocko s mamičkou prišli raz s malou sestričkou.“
Jeseň
Na kopci chalani púšťajú šarkany.
V oblakoch lietajú, s vrabčekmi spievajú.
Lístočky farebné pršia už zo stromov.
Slniečko zaspalo, hej chlapci, šup domov.
V Afrike
Na koľko častí svet sa delí? A vieš čo sú svetadiely?
Ďaleko až do Afriky zaletela Meduška, navštívila kamaráta – veselého černoška.
Predstaví jej tento kraj, len sa dobre pozeraj!
Slon sa na nás z diaľky díva, smiešne pri tom nosom kýva.
Ktože to má také pruhy?
a ten hroch sa múdro tvári,
Narodeninová torta
Sladká torta rozvoniava veľa šťastia a aj zdravia!
Štyri sviečky na nej horia, štyri priania sa nám splnia.
Sladučká je ako med, rozkrojíme si ju hneď!
Za ušami z torty máme ďakujeme starej mame:)
Princezná a rytier Kde bolo, tam bolo za siedmimi horami,
kráľovstvo strach malo z čuda za stromami
Jedna hlava, druhá, aj tretia vykúkala
Kto slzám uľaví?"
"Tu som, hľa! Ja, rytier udatný, draka hneď vyženiem: raaz, dvaa, trii!"
Strašiaci
V záhrade za mestom úroda dozrela, z obloka Zuzanka strašidlá zazrela.
Strašiaci, bubáci vymódení stoja. Nezvaní hostia tam? Všetci sa ich boja.
Nezbedné vtáčiky chutia si, MŇAM! Sladučké ovocie chceli by, HAM!
Bubáci, strašiaci vo všakovakých háboch, stoja sťa vojaci v rytierskych rádoch.
BU BU BU RA TA TA - to bude výplata! Možno sa ujde im aj nová záplata.
Kráľ Bojko
Zo ZOO počuť hrozný rev, ktože to má taký hnev?
Zvieratká krik začujú,
„zistíme, čo deje sa."
"Potichu sa priblížime... Hľa, koho že nevidíme!“
Sám pán kráľ sa v kúte skrýva, prezrádza ho zlatá hriva.
Krikom lieči veľký žiaľ: „Bojííím sa vááás, pán zubááár!“
O slimáčikovi
Slimáčik som pomalý, mne to vôbec nevadí.
Nezábudky, sedmokrásky, to sú moje kamarátky.
Turistiku pestujem, s domčekom si putujem, v domčeku aj nocujem.
z knihy Básničky zo Železnej Studničky
Môj malý bratranec
Prv z kočíka obzeral som stromy, ľudí, ihrisko.
Na prechádzkach vykúkajúc svieže jarné slniečko.
Prvé krôčky, na šmýkačku, preliezačku, hojdačku.
Na lúke už futbal hrávam, hádžem Nele paličku.
Vyleziem sám na delo... súrodenca sa mi zachcelo...
Brata nemám, no v istý čas, narodil sa Lukáš náš.
Nuž a to je jasná vec, že tento môj bratranec,
tiež vykúka z kočíka, vysadne na sobíka,
na odrážadle fičí kopcom, nie je veru úplným drobcom.
Za loptou sa rozbehne, utiecť mi sa rozhodne,
a keď vezmem chlebík rožky, nakŕmime všetky kačky.
Hry s kamarátmi
„Jupí!“ teším sa, keď s kamarátmi hráme sa,
na ihriskách, kde vymýšľať dáme sa.
vyskúšame preliezačky, spustíme sa lanovkou,
vylezieme po sieťach, nemôžem byť fajnovkou,
vyleziem až na vrchol, nech vidím všetko navôkol.
Zahráme sa na vojakov, delo nám v tom poslúži.
Asi nápad nebol dobrý zaskákať si v kaluži.
Gumáčiky poslúžlili, pred nádchou nás zachránili.
A z ihriska ku potoku, skúsime prejsť cez kamene,
opatrne cupitáme, dúfame, že nespadneme.
Len nech mamy nezočia nás, po srande by bolo hneď.
„Chceš ísť domov?“ zaznelo by. „Nieee!“ by bola odpoveď!
Avšak radosť neskončila, mamina nás nezočila.
A my ďalej lietame, paličky si zbierame.
Zahráme sa na šermiarov, hore kopcom, potom nadol.
Beháme si veselo, lesa sa nám zachcelo.
Jeden, dva, tri, štyri, päť, dookola všetci krúžia.
Duby, buky, javory, na ukrytie stromy slúžia.
Neschovaný smolu má, opac opac Kristína,
stretneme sa pod vŕbou, schovka sa už skončila.
Sedmokrásky, púpavy farbou, vôňou lákajú.
Niektoré z nich na venček dievčatá už trhajú.
A chalani divia sa, v lese vraj bol diviak veľký.
Vravel o tom ujo Majo, to nie je veru príbeh z telky.
|
